Alebo bude nadobudnutie účinnosti zákona Ukrajiny „O národnostných menšinách“ z 1. júla 2023 a zákona Ukrajiny „O odsúdení a zákaze propagandy ruskej imperiálnej politiky na Ukrajine a dekolonizácii toponymie“ – z 27. júla, 2023, dať Rusínom možnosť rehabilitovať svoju národnosť a jazyk?
О tom Svetový kongres Rusínov v tejto súvislosti dostal odpoveď od Európskej rady, a to vedúcej odboru pre Ukrajinu, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť EÚ Petry Gombalovej, menovanej predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ako aj z OBSE, od vysokého komisára pre národnostné menšiny.
„Dekolonizácia“ spomínaná v Zákone pre Rusínov je odsúdením a zákazom glorifikácie osôb, ktoré v rôznych obdobiach popierali subjektivitu rusínskeho národa.
To, že sovietsko-stalinská kolonizačná politika – s jej úplným znárodnením, v prospech ukrajinskej národnosti (ktorá je nám, Rusínom, bratom a najbližším a celkom pohodlným, ako štátna a oficiálna na dnešnej Ukrajine), sa stala, žiaľ, , za asimilačného ZSSR, popierajúceho samotnú existenciu nášho rusínskeho ľudu, nástrojov v rukách Stalina.
A to je najväčšia bolesť rusínskeho ľudu od čias boľševikov, keď satanisti-boľševici v mene Kominterny v roku 1925 z Moskvy nariadili komunistom ČSR ukrajinizovať podkarpatských Rusínov, občanov Národnej republiky Rusínov Podkarpatskej Rusko ako súčasť federatívneho Československa.
Ale my Rusíni veľmi dobre vieme, čo je boľševická „imperiálna kolonizačná politika, ktorá popiera existenciu vášho jazyka a vášho ľudu“. Sme to my, Rusíni, ktorí to poznáme a rozumieme tisíckrát lepšie ako ukrajinský ľud.
Naša bolesť narastá o to viac, že my, Rusíni, dodnes nemáme právo na vzdelanie v rodnom jazyku, na úradné používanie nášho jazyka, na národné meno a nepociťujeme ani nevidíme žiadne porozumenie. náš smútok z orgánov Ukrajiny.
Preto nám, Zakarpatským Rusínom, nadobudnutie platnosti tohto zákona v prvom rade pripomína jednu vec, že kolonizačná politika voči rusínskemu ľudu nebola za posledných 30 rokov dodnes pozastavená.
Žiaľ, nie je nám jasné, že takzvaní „konštruktívni Rusíni“ budú niekedy verejne popierať existenciu tohto problému a nevyhnutne tak budú robiť v mene „celého rusínskeho ľudu“.
Vzhľadom na to, čo bolo povedané, ešte predložíme naše návrhy, priania a očakávania týkajúce sa tohto zákona.
Preto prijatie a nadobudnutie účinnosti zákona Ukrajiny „O národnostných menšinách“ od 1. júla 2023 a zákona Ukrajiny „O odsúdení a zákaze propagandy ruskej imperiálnej politiky na Ukrajine a dekolonizácii toponymie“ od júla. 27, 2023 požaduje od nás, Podkarpatských Rusínov, obyvateľov Zakarpatska, aby sme pred vstupom do EÚ vyjadrili svoj právny postoj k tomuto zákonu o obnovení ich národných práv v súlade s medzinárodným právom a týmito zákonmi Ukrajiny.
Preambula zákona Ukrajiny
„O odsúdení a zákaze propagandy ruskej imperiálnej politiky na Ukrajine a dekolonizácii toponymie“ nám hovorí:
* Za účelom ochrany národných záujmov, národnej bezpečnosti, zabezpečenia práv, slobôd a legitímnych záujmov ukrajinských občanov (vrátane Rusínov), spoločnosti a štátu a presadzovania núteného podriadenia sa národov cudzej nadvláde (a ukrajinského ľudu nás, Rusínov, nie cudzí, hoci nie totožní) vedie k ich vykorisťovaniu a popiera základné ľudské práva a odporuje Charte Organizácie Spojených národov a Deklarácii o udelení nezávislosti koloniálnym krajinám a národom, prijatej na 25. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 14. decembra 1960, ktoré odsúdilo všetky formy kolonializmu.
Ruská (rosiys҆ka) koloniálna politika je uvedená v článku 2. položka 2. sa odohrával v osudoch Rusínov od roku 1925, od čias kriminálnych akcií Kominterny v ZSSR, ktorá podnikla ukrajinizáciu Rusínov v ČSR.
Ale boľševici sa už 21. januára 1946 veľmi aktívne podieľali na ukrajinizácii Zakarpatských Rusínov. Ako proti všetkým národom v ZSSR, aj činy stalinského režimu a anexia Podkarpatskej Rusi smerovali k podrobeniu, vykorisťovaniu a asimilácii rusínskeho ľudu do „veľkého sovietskeho národa“ s plnou naturalizáciou v prospech Ukrajinská národnosť (ktorá je pre nás, Rusínov, bratstvo, najbližšia a celkom pohodlná, ako štátna a oficiálna na dnešnej Ukrajine), ktorá sa však, žiaľ, stala asimilatívom, popierajúcim samotnú existenciu nášho rusínskeho ľudu, nástrojom v rukách. Stalina;
Tento zákon P.2. v). možno obnoviť práva a slobody rusínskeho ľudu, ktorý trpel stalinskými a vo všeobecnosti všetkými komunistickými represiami, a historické a štátne názvy Kragu, jeho miest, dedín, obrazov, pamätníkov, pamätných tabúľ, nápisov, venovaných na udalosti a osoby, ktoré zastávali vedúce funkcie v orgánoch a manažmente, názvy politických organizácií, strán historického podkarpatského hnutia, ktoré neboli a nie sú totožné s cisárskymi ruskými;
A v zmysle zákona P.4. d) môžu byť reštaurované aj všetky rusínske pamiatky, vyobrazenia, pomníky, pamätné tabule, nápisy venované rusínskym osobám, ktoré boli pred 21. januárom 1946 verejne, vrátane médií, v rusínskych literárnych a iných umeleckých dielach zakázané a potláčané odo dňa anexie územia Republiky Podkarpatská Rus ako súčasti federatívneho Československa Sovietskym zväzom.
Podľa tohto zákona „P.4. sú“, staré predchádzajúce názvy rusínskych okresov, miest, dedín, bodov, okresov v mestách, námestí, bulvárov, ulíc, pruhov, diaľnic, dopravných tepien, alejí, námestí, námestí, námestí, nábreží, mostov, iných objektov rusínskej toponymie. mohli vrátiť osady, podniky, inštitúcie, organizácie spojené s rusínskymi, karpatsko-ruskými, uhorsko-ruskými, písomnými literárnymi a inými tradíciami.
Keďže rusínske kultúrne dedičstvo sa formovalo mimo akejkoľvek realizácie ruskej imperiálnej politiky na Ukrajine a malo a nemá s ním nič spoločné, treba ho obnoviť.
Rusínske kultúrne dedičstvo je majetkom a majetkom rusínskeho ľudu, a to aj v tých chvíľach, keď sa do istej miery podobá kultúrnym tradíciám ruskej kultúry.
To môže byť pochopiteľné pre nepôvodných obyvateľov Zakarpatska, a najmä pre predstaviteľov nášho bratského ukrajinského ľudu, ale je to tak neodmysliteľné.
Platí odsek 5. tohto zákona by sa malo rozšíriť aj na Podkarpatských Rusínov, a to tak, aby uznali, že zotročené národy v ZSSR vrátane Podkarpatských Rusínov v dôsledku komunistickej agresie ZSSR a anexie územia Podkarpatskej Rusi ZSSR sú tí, ktorí stratili národnú nezávislosť a 78 rokov trpeli ignorovaním svojho práva rusínskeho ľudu na sebaurčenie, ktoré dostali v roku 1918 (ako súčasť Československa od 10. septembra 1919 do 21. januára 1946).
Veríme, že podľa bodu 6. tento zákon by mal odsúdiť aj rusinofóbiu, diskriminačné akcie voči Rusínom, verejne vyjadrené výzvy komunistov v Ukrajinskej SSR, a to aj v médiách, v literárnych a umeleckých dielach, ktoré popierajú subjektivitu rusínskeho národa, boj Rusínov proti podrobeniu ZSSR. Veď Rusíni sú obeťami stalinského režimu, ktorých je asi 80 000 utláčaných Rusínov a iných národností. A nemožno zabudnúť ani na ich vykorisťovanie, na násilné odsuny Rusínov zo Zakarpatska do Donbasu na nútené práce v baniach, na násilnú asimiláciu rusínskeho ľudu, na násilnú zmenu proporcionality počtu pôvodných obyvateľov územia, ako aj na legitimitu ochrany politických, ekonomických a kultúrnych práv rusínskeho ľudu, rozvoj rusínskej národnej vedy, kultúry, pretože sú to špecifické etnokultúrne črty Rusínov. Trestné činy všetkých, ktorí ignorovali právo Rusínov na rodný rusínsky jazyk a rusínsku kultúru, treba odsúdiť. Dekolonizácia je pre Rusínov odsúdením a zákazom glorifikácie osôb, ktoré v rôznych časoch popierali subjektivitu rusínskeho národa.
Obyvatelia Zakarpatska, Podkarpatskí Rusíni, by nemali ignorovať všetky skutočnosti porušovania ľudských práv a slobôd počas celého sovietskeho obdobia, vrátane informácií obsiahnutých v archívnych dokumentoch bývalých sovietskych štátnych bezpečnostných zložiek, súvisiacich s politickými represiami voči rusínskemu ľudu od januára 21, 1946.
Tento zákon tiež ukladá Národnej komisii pre štandardy štátneho jazyka, aby do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia tohto zákona zverejnila na svojej oficiálnej webovej stránke zoznam obcí, obcí a miest, ktorých názvy nespĺňajú štandardy štátneho jazyka. , a odporúčania na pomenovanie takýchto obcí, miest, mostov v súlade s normami štátneho jazyka.
Ale podľa medzinárodného práva by mali byť rusínske názvy miest, obcí alebo miest ponechané hneď pod ukrajinským – v rusínčine.
27.07.2023). https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/3005-20#Text
Je veľmi dobré, že tento zákon nastoľuje otázku výkladu pojmu „zotročené národy“ (str. 5), čo sú podľa zákonodarcu národy, ktoré v dôsledku agresie stratili národnú nezávislosť… a ktorých právo na sebaurčenie je naďalej obmedzené…
Kladieme si otázku: pomôže spomínaný Zákon Ukrajiny podkarpatským Rusínom k národnej obnove, alebo naopak… zaručí pokračovanie sovietskej kolonizačnej politiky voči Rusínom? Dozvieme sa to čoskoro?